ELN3
Nakreslite schému jednostupňového
tranzistorového zosilňovača, vysvetlite význam jednotlivých súčiastok.
Definujte základné parametre zosilňovačov. Vysvetlite osobitosti koncových a korekčných
zosilňovačov.
PARAMETRE ZOSILŇOVAČA
Základnými parametrami (vlastnosťami) zosilňovača sú :
– zosilnenie, U,I, P-
zosilňovače
– nelineárne skreslenie,
– stabilita – odolnosť proti rozkmitaniu,-
dosahuje sa zápornou spätnou väzbou
– šírka pásma – kmitočtový rozsah, ktorý je
zosilňovač schopný zosilniť., širokopásmové a
úzkopásmové
ROZDELENIE ZOSILŇOVAČOV
V praxi sa používajú rôzne druhy
zosilňovačov. Ak sa chceme
pokúsiť o ich rozdelenie,
narazíme na množstvo rôznych hľadísk, podľa ktorých by sa zosilňovače mohli klasifikovať.
V odbornej literatúre sa najčastejšie stretávame s
nasledujúcim rozdelením zosilňovačov:
1. Podľa použitých
aktívnych súčiastok:
- elektrónkové zosilňovače,
- tranzistorové zosilňovače,
- zosilňovače s integrovanými obvodmi,
- zosilňovače s inými súčiastkami (výbojky, relé,
optoelektronické prvky, atď.)
2. Podľa druhu a kmitočtu vstupného signálu:
- nízkofrekvenčné zosilňovače,
- vysokofrekvenčné zosilňovače,
- impulzové zosilňovače,
- jednosmerné zosilňovače.
Nízkofrekvenčné zosilňovače spracovávajú signály z oblastí zvukových kmitočtov 20 Hz
až 20 kHz. Používajú sa hlavne v
elektroakustických zariadeniach.
Vysokofrekvenčné zosilňovače pracujú so signálmi s kmitočtami od 20 kHz
vyššie.
Prevažne ide o signály používané
na bezdrôtový prenos správ. Medzi vysokofrekvenčné
zosilňovače patria aj napríklad
mikrovlnné zosilňovače.
Impulzové zosilňovače sa používajú tam, kde
sa pracuje s impulzmi, napr. v rôznych
impulzových prenosových systémoch
(prenos údajov počítača, rádiolokácia atď.)
Jednosmerné zosilňovače sú podstatnou súčasťou rôznych meracích a
regulačných
zariadení, analógových počítačov apod. Používajú sa
tiež tam, kde
ZOSILNENIE ZOSILŇOVAČA
Zosilnenie zosilňovača definujeme ako:
napäťové zosilnenie:
AU =
Prúdové zosilnenie:
AI =
Výkonové zosilnenie:
AP=
Vstup zosilňovača tvoria svorky 1 – 1´, na ne je privedené
napätie zo striedavého zdroja.
Výstup 2 – 2´ je pripojený na záťaž RZ.
Zdroj a vonkajšia záťaž sú od zosilňovača
galvanicky oddelené väzbový kondenzátormi CV1 a CV2.
Kľudový pracovný bod P, zvolený v triede A, je vo výstupných
charakteristikách nastavený jednosmerným kolektorovým prúdom IC,
kolektorovým napätím UCE a prúdom bázy IB.
Požadované hodnoty napätia a prúdu sa nastavia vo vstupnom obvode rezistorom
RB, vo výstupnom obvode rezistory RC a RE.
Obvodmi zosilňovača prechádza jednosmerný prúd a nameriame
tu len jednosmerné napätia. Jedná sa o jednosmerné nastavenie pracovného bodu a
hovoríme, že sa obvod nachádza v statickom stave.
Kondenzátor CE zaisťuje,
že sa emitorový rezistor RE pre striedavú zložku emitorového prúdu
takmer neuplatní, a nemení sa tým
poloha kľudového pracovného bodu.

PRACOVNÝ BOD A ZAŤAŽOVACIA PRIAMKA
Pracovný bod P leží na určitej výstupnej charakteristike tranzistora
a tzv. zaťažovacej priamke. Voľba charakteristiky, alebo nastavenie prúdu do
bázy, je určená veľkosťou rezistora
RB. Pretože je RB » RE, môžeme oproti RB
zanedbať nielen veľkosť RE, ale i odpor medzi bázou a emitorom.
Potom pre prúd do bázy
platí podľa Ohmovho zákona:
Zaťažovacia priamka určuje prúdové a napäťové pomery kolektorového
obvodu. Pre ten môžeme podľa II. Kirchhoffovho zákona napísať rovnicu:
UN
= RC.IC + UCE + RE.IE
Pretože
platí IC ~ IE, môžeme výraz zjednodušiť na
UN = IC(RC + RE)
+ UCE (1)
Výraz (1) vyjadruje rovnicu zaťažovacej
priamky. Priamka je určená
dvoma bodmi, ktoré určíme ako priesečníky
s osami UCE a IC.

bod A
Medzný stav – tranzistor je
uzavretý ⇒ IC = 0
Po dosadení do výrazu (1)
dostaneme
UCE= UN, čiže súradnicu priesečníka priamky s osou UCE.
bod B
Medzný stav – tranzistor je
skratovaný ⇒UCE = 0
Po dosadení do výrazu (1)
dostaneme
Spojením
bodov A a B dostaneme zaťažovaciu priamku, ktorá určuje všetky možnépomery na tranzistore. Priamka pretína zvolenú VA
charakteristiku tranzistora v pracovnom bode P, ktorý určuje kľudový prúd bázy. Ten sa
nastaví pri napájacom napätí UN pomocou rezistora RB.
STATICKÝ STAV
Ak nie je na vstupe zosilňovača signál, pracovný
bod P sa nepohybuje a obvod sa
nachádza v tzv. statickom stave.
DYNAMICKÝ STAV
Po pripojení striedavého napätia
u1 sa podľa okamžitej hodnoty signálu posúva
pracovný bod – obvod sa nachádza
v dynamickom
stave.
Zmena napätia báza – emitor _UBE vyvolá zmenu prúdu do bázy IB
a tá vyvolá zmenu kolektorového prúdu _IC podľa zaťažovacej priamky.
Zmena kolektorového prúdu vyvolá
však zmenu kolektorového napätia _UCE.
VÝKONOVÉ (koncové
zosilňovače) ZOSILŇOVAČE
Úlohou výkonových (koncových) zosilňovačov je zosilniť signál z
predzosilňovačov na požadovaný výkon do záťaže. Záťaž tvorí spravidla
reproduktorová sústava, v ktorej sa elektrický výkon premení na akustický.
Reproduktory sa pripojujú k zosilňovaču pomocou výstupného
transformátora alebo modernejšie priamo, bez výstupného transformátora. Používa
sa dvojčinné zapojenie, tj. zosilňuje sa zvlášť kladná polvlna signálu a zvlášť záporná a preto
je potrebné použiť dva zosilňovače triedy „ B“ pracujúce paralelne. Popíšeme
základné zapojenie
výkonových zosilňovačov.

Činnosť zosilňovača
Na je nakreslené jednoduché zapojenie dvojčinného
zosilňovača s dvoma tranzistormi
NPN. Každý z oboch tranzistorov môže zosilniť len kladnú časť vstupného signálu. Preto je
potrebné, aby druhý tranzistor VT2 bol budený rovnakým signálom, ale
fázovo posunutým o 180° oproti signálu na tranzistore VT1. Tohto otáčania
fázy (polarity) sa dosahuje pomocou transformátora Tr1. Funkcia zosilňovača je
jednoduchá. Pri kladných polvlnách zosilňovaného striedavého signálu
sa otvára tranzistor VT1 a tranzistor VT2 sa pritom
signálom s obrátenou polaritou zatvára. Pri druhej polvlne sa tranzistor VT1
zápornou polaritou zatvára a tranzistor VT2 sa naopak otvára. Vo
výstupnom transformátore sa vplyv zmien kolektorových prúdov oboch
tranzistorov sčíta.
Ako záťaž je použitý reproduktor. Spoločný
emitorový rezistor RE slúži k teplotnej stabilizácii pracovného bodu
a k symetrizácii oboch zosilňovacích vetiev. Teplotnú stabilizáciu zaisťuje
taktiež rezistor Rυ.
Korekčné
zosilňovače:
.
.
.
.
.
.
Kontrolné otázky – test T6
1. Ako pracuje zosilňovač?
2. Ktoré kmitočty zosilňuje nízkofrekvenčný zosilňovač?
3. Čo určuje pracovná trieda
zosilňovača?
4. Aké je najčastejšie používané
zapojenie tranzistora v zosilňovači?
5. Akým napätím sa musí napájať tranzistorový zosilňovač?
6. Čo určuje pracovný bod
tranzistora?
7. Čo určuje zaťažovacia priamka
zosilňovača?
8. Čo znamená
stabilizácia pracovného bodu tranzistora?
9. V ktorej triede najčastejšie pracuje
výkonový zosilňovač?
10. Na akom princípe pracuje dvojčinný zosilňovač?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára